Je to presne tak a je to veľmi výstižné a trefné. Čo ja vlastne viem o problémoch a pohromách, ktoré sa mi vyhýbajú širokým oblúkom? Viem vôbec o tých balvanoch z obrázka? Riešim si svoje malé problémiky (drobné nepatrné kamienky) a o balvanoch ani len netuším. Je jedno, ako nazvem to, čo ma pred nimi chráni. Či je to Boh, vyššia sila, vyššia moc, anjel strážny, alebo osud. Faktom je, že patrím medzi ľudí, ktorí si všetky tie drobné kamienky a úlomky príliš pripúšťajú k telu a zbytočne sa trápia nad maličkosťami. A vlastne si vôbec neuvedomujem, od čoho všetkého som vo svojom živote uchránená. A keď prídu skutočné starosti, problémy, trápenia, až potom si možno uvedomím, aká som bola bezstarostná. Všetko je relatívne. Všetko je subjektívne. To, čo jeden zvláda "ľavou zadnou", to druhého položí na lopatky. Malé problémy sa zdajú byť neúnosnými a možno, až keď príde čosi horšie, človek zistí, že unesie ešte oveľa oveľa viac. Každý z nás si so sebou a v sebe samom nosí svoj vlastný kríž.
Niektorí to majú v živote ľahšie a niektorí podstatne ťažšie, ba najťažšie. Paradoxom je, že ľudia s naozaj veľkými problémymi a trápením sú v konečnom dôsledku väčšími a silnejšími a možno aj spokojnejšími vo svojich životoch- zmierenými so svojím vlastným osudom, než sú ľudia , ktorých osud od veľkých problémov a trápení uchránil . A tak ľudia - netušiaci, čo je vlastne balvan (a JA som toho živým príkladom) zbytočne nariekajú nad banalitami - kamienkami.
Teraz - v tejto chvíli si uvedomujem svoje šťastie a som vďačná osudu za tie malé kamienky, ktoré mi stavia do cesty. Ale ako sa poznám, možno už zajtra budem zase tie malé kamienky vidieť ako veľké valiace sa skaly. :-(
Človek narieka nad úlomkom skaly,
netuší však, že balvan sa naň valí.
Pred balvanom je pritom chránený,
svojim vlastným anjelom a vyššou silou na Zemi.
Mnohí z nás tak ani nevieme,
koľkým skalám v živote sa vyhneme.
Ak by človek vedel to, čo netuší,
chodil by vždy vysmiaty až po uši :-)
Ahoj. Rada som si prečítala. Páčilo sa...
OdpovedaťOdstrániťĎakujem Janulka :-)
OdpovedaťOdstrániťJuj Stanuška moja,krásne si to napísala.Si skvelá:)Tvoja Majka Tárajka:))))
OdpovedaťOdstrániťĎakujem Majka :-) Si zlatá...
OdpovedaťOdstrániťKrásne si tie slová poskladala. Ďakujem, že som si ich smela prečítať :-)
OdpovedaťOdstrániťMartinka, ďakujem za milé slová :-)
OdpovedaťOdstrániťZvádzať všetko na tom hore je tak trochu alibizmus. Ono čo sa budeme rozprávať, nemôže byť všade. To je ako keby som nič nerobil pre svoje zdravie, ale potom niekomu niečo vyčítal s tým, že som chorý. Aj preto som tu kúpil saunu a starám sa o seba. Verím v Boha, ale z úplne iných pohnútok než preto, aby ma niekto chránil.
OdpovedaťOdstrániťChráni, ale zase nejde tú všetku zodpovednosť nechať na ňom. Čo si budeme rozprávať, každý svojho šťastia strojcom. Pokiaľ niekto žije ako čune, nesmie sa diviť, že sa mu to vráti na chorobách. Ak niekto žije zdravo, robí procedúry ako vonkajšia sauna a tak ďalej, tak si myslím, že sa mu to tiež vráti. Ale v tom opačnom garde. :)
OdpovedaťOdstrániťKeď je človek chorý, väčšinou skončí na nejaký čas prilepený k sedačke, kde sa snaží nabrať sily. V tých chvíľach je veľa času premýšľať o živote, zdraví a aj o tom, čo je nad nami. Pre mňa osobne je viera v Boha obrovskou oporou, dáva mi nádej a silu sa z toho dostať.
OdpovedaťOdstrániť