Pred Vianocami objednávala manželka svojho muža k nám na vyšetrenie. Zdôrazňovala mi, že muž pracuje v zahraničí, kde má aj svojho lekára a má európsku kartičku. Ochotne som jej zisťovala , či bude musieť platiť za vyšetrenie v hotovosti, alebo to preplatí poisťovňa. Zistila som si, ako to správne vykázať , aby pacient nemusel platiť v hotovosti a aby výkon preplatila poisťovňa. Všetko bolo OK, dohodli sme sa a pacienta som objednala na vyšetrenie k nám. Do zošita som si k jeho menu dala iba malú poznámku do zátvorky ( má kartičku EU!).
Lenže prišiel deň D po sviatkoch a pán stál pred dverami našej ordinácie. Ja som civela na poznámku v zošite a nevedela som, prečo tam je. V duchu som sa čudovala, ako som to vlastne vedela, že pán bude mať takúto kartičku a prečo som si to poznačila do môjho objednávacieho zošita...
Pánko držal v ruke kartičku poistenca a čakal, kedy ho zavoláme. Otvorila som dvere, zbadala pána a rutinne som sa opýtala: "Máte zdravotnú kartu a doporučenie obvodného lekára?"
Pán odpovedal: " Nie, nemám."
"Ako to, že nemáte?" spýtala som sa nechápavo.
"No nemám," odpovedal pacient s kľudom Angličana.
"Kto Vás objednával na vyšetrenie k nám?" pýtala som sa ďalej.
"Manželka," odpovedal .
"A máte svojho obvodného lekára?" spýtala som sa ešte.
"Áno, mám," odpovedal.
"A máte svojho obvodného lekára?" spýtala som sa ešte.
"Áno, mám," odpovedal.
"Nuž, ale my Vás bez doporučenia nemôžeme vyšetriť, musel by ste si zaplatiť celé vyšetrenie v hotovosti, ak Vás nik neodporučil," vysvetlila som. Pán iba pokrčil plecami a viac nič nepovedal. Asi nemal slov...
"Tak choďte k svojmu lekárovi a nech Vás vyšetrí a napíše doporučenie!" slušne som odporučila pánovi. A tak sa pán zobral a odišiel...
Po pätnástich minútach zvonil telefón. Volala jeho manželka a vysvetľovala mi situáciu i spôsob objednania. A vtedy sa mi zasvietila malá lampička, ktorá mi vec pripomenula a vrátila na správnu mieru.
"Jááááj!" zvolala som. "Ja už viem, o čo ide! Prečo mi to Váš muž nepripomenul, že on je ten pacient, čo má obvodného lekára v zahraničí, že ste pred sviatkami volali a že je to dohodnuté? Bol by prosím Vás problém, poslať ho naspäť k nám?" spýtala som sa s ospravedlnením v hlase.
A tak sa chudák pán ešte raz vrátil z pol cesty.
Nedávno ma takto zamrzelo, keď mi pani po vyšetrení vyčítala, že som ju nezobrala na vyšetrenie hneď, ako sa objavila v čakárni. Vraj som jej to sľúbila, lebo mi povedala o svojej situácii, že má doma ťažko chorého manžela. Áno, ja som jej to sľúbila, ale aj som jej dupľovala, aby mi túto skutočnosť pripomenula, keď mi bude podávať zdravotnú kartu. Ale nestalo sa. Pani ticho sedela a čakala a vec mi objasnila až vtedy, keď bolo po vyšetrení a odchádzala z ambulancie. Až vtedy mi vytkla, že som ju nezobrala hneď, ako som to sľúbila.
Mne už nezostávalo zase nič iné, iba vnútorný pocit previnenia. Výčitky som adresovala mojej "hlave deravej". Ale na druhej strane, pamätať si toto more informácií od každého z Vás by znamenalo mať hlavu jak balón "pátrací". Jednoducho sa to nedá.
Musím podotknúť, že nemám rada telefóny znejúce: "Dobrý deň sestrička, to som ja. Chcem sa k Vám objednať na kontrolu. Kedy môžem prísť?" Ja potom prácne vyšetrujem, KTO? ČO? PREČO?
Problém je v tom, že jeden človek si pamätá, čo povedala sestrička, keď sa objednával, no jedna sestrička si už nepamätá, čo jej povedalo sto ľudí. Jeden má európsku kartičku, druhý má doma chorú manželku a bude sa preto ponáhľať domov, tretiemu ide autobusový spoj, štvrtý sa ponáhľa na zabíjačku, piaty musí ešte stihnúť vyšetrenie u iného lekára...
Musím podotknúť, že nemám rada telefóny znejúce: "Dobrý deň sestrička, to som ja. Chcem sa k Vám objednať na kontrolu. Kedy môžem prísť?" Ja potom prácne vyšetrujem, KTO? ČO? PREČO?
Moja prosba:
Prosím, prosím, naši milí pacienti! Neobávajte sa sestričke dôrazne pripomenúť a osvetliť okolnosti okolo Vášho objednania, ak sa Vám začína zdať, že o Vás a Vašom objednaní nič netuší! Ona to má spiace v podvedomí, len jej to treba oživiť. ;-)
Prosím, prosím, naši milí pacienti! Neobávajte sa sestričke dôrazne pripomenúť a osvetliť okolnosti okolo Vášho objednania, ak sa Vám začína zdať, že o Vás a Vašom objednaní nič netuší! Ona to má spiace v podvedomí, len jej to treba oživiť. ;-)
Problém je v tom, že jeden človek si pamätá, čo povedala sestrička, keď sa objednával, no jedna sestrička si už nepamätá, čo jej povedalo sto ľudí. Jeden má európsku kartičku, druhý má doma chorú manželku a bude sa preto ponáhľať domov, tretiemu ide autobusový spoj, štvrtý sa ponáhľa na zabíjačku, piaty musí ešte stihnúť vyšetrenie u iného lekára...
Sestričky si naozaj toto more pre Vás dôležitých informácií nemôžu zapamätať, ale Vy si to pamätať môžete, lebo sa jedná o Vás samotných. Buďte preto pri kontakte so sestričkou jasní a nebojte sa jej isté veci pripomenúť! Ona bude iba rada, lebo vzniknuté nezrovnalosti ju potom zbytočne mrzia.
A preto :
KONTAKTUJTE SLOVNE SESTRIČKY!
PRIPOMEŇTE VAŠE "PERLIČKY"!
LEBO MY SESTRIČKY MÁME ,Z MORA POŽIADAVIEK ,
ASI DUTÉ HLAVIČKY...
ASI DUTÉ HLAVIČKY...
:-))
... Stanka, toto si napisala velmi dobre. Nemyslim tym samozrejme na Tvoju "sebakritiku", ze si "duta hlavicka". Myslim na nas - pacientov, ktori si fakt niekedy nedomyslime, ze Vy (sestricky i lekari) si jednoducho NEMOZETE zapamatat to mnozstvo objektivnych i subjektivnych informacii, ktorymi Vas zahlcujeme. Podla seba viem, ze pacient sa citi "vynimocny" vo svojej bolesti a problemoch a neuvedomi si, ze takto "vynimocni" su vsetci ...
OdpovedaťOdstrániťTakze ... nestracaj trpezlivost (s nami i so sebou) ... a kup si veeeeeeeelky debilnicek ... a nad stol si zaves upozornenie ... "Som clovek a nie monstrum s nekonecnou pamatou a schopnostami" :DDD
Aj mne sa to páči. Je to aj chutne napísané. A súhlasím, samozrejme, je tam poriadny nepomer...jedna sestrička, jedna hlava a desiatky pacientov so špeciálnymi požiadavkami. Nemáš sklerózu, len je toho veľa. Samozrejme, že to čo radíš pacientom, je výborný spôsob ako predísť nedorozumeniam.
OdpovedaťOdstrániťFajn a poučne napísané.Máš toho veľa na zapamätanie. Si zdrav. sestra,isto rozoznáš, kedy je to iba veľa informácií a kedy už Alzheimer ... rozoznáš ? Keď zabudneš, že máš už zase niečo napísať na blog a k čomu vlastne je, tak je to ten Nemec ... :-)
OdpovedaťOdstrániťJa si cvičím pamäť pamätaním si telefónnych čísiel.Čísla si pamätám celkom úspešne v poradí takom, že sa aj dovolám, len raz si neviem spomenúť, komu to správne číslo patrí. Tak sa mi stáva, že sa namiesto Janovi, dovolám Ferovi ... A ešte jedno si raz neviem zapamätať. Ktorú stavbu mám vo Veľkom Rovnom a ktorú v Dlhom Poli ... dve veľké dediny cez celé doliny a ja vždy pôjdem do tej opačnej ako mám. Toto je už u mňa choroba .:-)
Liria, Janka, Evka, ďakujem za Vaše milé komentáre. Ufff, vlastne sami uľavilo, že nie som až taká skleróza- róza hi hi Ale niekedy je to so mnou fakt zlé :-)) Ešte aj moja lekárka si do mojej hlávky ukladá neodkladné záležitosti a to ani len netuší, ako riskuje, že sa v mori dutých závitov stratia. Ale našťastie ma môj debilníček nesklame. Teda dovtedy, kým ma neprepadne ten Nemec Alzheimer vďaka ktorému zabudnem, že ten debilníček vôbec niekde mám :-)))
OdpovedaťOdstrániťStanka, mne sa dnes stalo že mi zvonil mobil a maximálne zrýchlený hlas mi div nevyrazil dych, že vraj "príďte zajtra na pohovor ohľadom vašej žiadosti o zamestnanie o 9:00" a zložil, div ma neporazilo, mám rozposlané nekonečné žiadosti a ona sa ani nepredstaví, musela som volať späť , spýtala som sa po zodvihnutí že do ktorej firmy som sa dovolala a s pozdravom zložila:)
OdpovedaťOdstrániťLynn, tomu sa tiež hovorí profesionálna deformácia :-) To je asi tak, keď si nejaký zamestnanec firmy myslí, že jeho firma je jediná na svete :-))
OdpovedaťOdstrániťJa teda nejakým spôsobom zdravotníctva asi nefandím, pretože čo sa budeme rozprávať... ja som v tomto ohľade skôr skeptik a viem, že veľa vecí nefunguje. Radšej kúpeľňa vybavená tu ako tie nemocničné kobky. Pretože ako čo sa budeme rozprávať, tak je potrebné, aby sa človek v nemocnici cítil dobre, takže ja sa tam zdržujem vždy čo najkratšiu dobu.
OdpovedaťOdstrániť