Veľmi, veľmi dlho som sem nenapísala žiadny príspevok. Prežila som ťažký rok, plný starostí i psychickej bolesti, ale dnes už s kľudným svedomím a úsmevom na tvári môžem prehlásiť, že je to všetko za mnou a že sa už zase usmievam na svet a napriek nejakým tým životným sklamaniam sa i naďalej budem na svet pozerať detskými očami s večným úsmevom na duši a s láskou k životu v srdci.
Dnes som oslavovala narodeniny- už štyridsiate druhé, fúúha! To to letí...
Dostala som veľa darčekov a gratulácií, všetky mi urobili nesmiernu radosť a za všetky zo srdca ďakujem, ale len jeden je pre mňa ten naj- najlepší - najkrajší- najsentimentálnejší, proste naj a ešte o to viac naj, naj, že je vyrobený s láskou k mojej osobe osobou pre mňa najmilovanejšou - mojou maminou.
Vyzdobila mi malú drevenú truhličku fotkami z môjho ranného detstva. Takýto darček sa ničomu nevyrovná. Takto to teraz cítim. Je to zjavne znak, že už naozaj začínam starnúť. Keď je človek ešte mladý, takéto veci ho zvyčajne nedokážu " rozhodiť". Mňa už áno. Pozerám na tie fotečky, hľadím na to malé dievčatko, na mladú ženu - moju maminu, s dieťatkom v náručí a srdce mi zviera dojatím. Ani slzy sa nedarí zadržať. Potichu rozmýšľam... Keby to malé dievčatko na fotkách vtedy vedelo, čo všetko ho v živote čaká, aké kľukaté cesty, križovatky, chybné prešľapy vedľa vytýčenej trasy. So životnými skúsenosťami, ktoré mám teraz v mojom zrelom veku, by to dievča urobilo veľa vecí a rozhodnutí úplne inak...
Ale nech, ja sa vlastne nesťažujem, len na mňa doľahla taká malá sentimentálna chvíľka plná emócií a spomienok. To zase prejde...
Veď každý z nás má v danom okamihu niečo prežité za sebou, o čom už vlastne dobre vie a ďalšiu cestu pred sebou, ktorú nik z nás presne nepozná. Snáď len poučiť sa z chýb minulosti a tieto poznatky zúročiť v budúcnosti pre svoje dobro.
A teraz už len zostáva pridať obrázky toho, čo ma po ročnej pauze tak milo naštartovalo k ďalšiemu písaniu. A aj nová chuť k písaniu je pre mňa výnimočný narodeninový darček :-)
Tak Ti drzim palce a nech Ta ta radost neopusta, ale stale sa stupnuje.
OdpovedaťOdstrániťVraj "UZ" 42 r. ... tsss ...ved si este kocka nevyburena!! :-D
Vsetko dobre prajem.
V tomto máte fakt pravdu, pretože detské oči sú v tomto ohľade tiež fakt dôležité. Mi napríklad veľa dalo to, keď som kupoval tu nábytok a hračky pre deti a vybavoval deťom izbu. Myslel som si vtedy, že presne viem, čo moje deti chcú. Ale keď som im to potom ukazoval, tak som zistil, že som bol úplne mimo.
OdpovedaťOdstrániť