Ach tí policajti!

Vtipy o policajtoch, nepekné slová adresované policajtom, výsmech a kritika policajného zboru, to je v našej spoločnosti bežná vec. Veď som si už aj zvykla, len ťažko sa mi zvyká, keďže otec mojich detí je tiež policajt a dokonca aj môj brat je policajt. Poviete si: "Tak už je to jasné, prečo sa táto osoba stále stavia do role policajnej ochrankyne!" Áno, možno je to naozaj preto, že to vidím nielen očami kritika, ale aj očami človeka, ktorý sa s touto problematikou denne stretáva a tiež aj pohľadom môjho srdca...

Nedávno som čítala v diskusii vetu: " Do policajného zboru berú iba ODPAD." No, dosť ma to šokovalo, ale budem sa snažiť aj napriek tejto šokovej situácii , aby som bola viac objektívna, než subjektívna.

Položím si otázku: " Prečo vlastne ľudia majú na tých našich policajtov tak ťažké srdce?" Osobne si myslím, že je to zakódované vo fakte, že policajti sú ochrancovia zákona, že policajti trestajú porušenie pravidiel a poriadku a to sa logicky nikomu nepáči. Veď koľkí z nás si vstúpia do svedomia, keď ich zastavia policajti napríklad za prekročenie rýchlosti? Koľkí z nás si povedia, že dobre mi tak. Jednoduchšie je predsa nepriznať si svoje pochybenie a vinu hodiť na tých "zlých a hlúpych" policajtov. 

Faktom však je, že policajti nikoho netrestajú peňažnou pokutou iba tak. Ak je pri bežnej cestnej kontrole všetko v poriadku, nemajú dôvod dávať pokutu. Je fakt, že aj mne sa stala situácia, že ma chceli pokutovať za neplatnú STK-čku, lebo si zle pozreli mesiac jej platnosti. To sú však veci, ktoré sa dajú vydiskutovať. Dokonca sa mi pri zistení svojho pochybenia aj slušne ospravedlnili. Ja v roli sestričky som už veľa krát pochybila napríklad v tom, že som pacientovi vyčítala, že mi nepodal kartičku poistenca a nakoniec sa našla v jeho karte u mňa na stole. Proste som zle hľadala, zle pozerala...

Lenže tu nejde iba o policajtov, takéto a podobné chyby robíme predsa všetci v širokom spektre všetkých možných povolaní. Tu skôr ide práve o fakt, že "zlí" policajti majú tú právomoc nás pokarhať, finančne , alebo inak potrestať, ak spravíme priestupok. Preto je samozrejme v našej spoločnosti prítomná všeobecná " alergia" na nich. Nikto predsa nemá rád, ak platí za svoje chyby a nie to ešte, ak platí nielen situačne, ale ešte aj finančne.

No, a ak sa vyskytne ešte aj chyba v policajnom zbore, ktorá spôsobí medzinárodný škandál, tak to už je pre nás ako by roľu pohnojili. Vtedy nás teší verejne vykrikovať: " Zlí, zlí, hlúpi, neschopní policajti! Teraz sa to ukázalo!" My sa z ich chyby vlastne vytešujeme, robí nám dobre, ak sa topia vo vlastnom pote, vychutnávame si ich zlyhanie, lebo v tej chvíli máme navrch, môžeme si viac vyjadriť more kritiky na ich hlavy. Ani zovšeobecňovanie nám problémy nerobí. Zlyhal jeden policajt, ale môžu za to všetci policajti sveta. Šúchame si dlane na znak gesta: "Pravda sa ukázala."

Nik z nás možno ani len netuší, koľko títo "zlí" policajti robia denne dobrých skutkov, ako riskujú vlastné životy, aké ťažké to majú v ich povolaní. Zažívajú denne stresové situácie, slúžia nočné smeny, ktoré nepatria zrovna k oddychovým, ako po telesnej , tak aj po psychickej stránke. Vysoký tlak je u nich bežnou diagnózou a to nielen u starších, ale aj u mladých chalanov. Štatisticky je dokázané, že priemerný vek ľudí vykonávajúcich toto povolanie je 60 rokov, takže dá sa povedať, že zomierajú relatívne mladí. Nie je to dávno, čo v našich končinách zomrel mladý policajt, fajn chalan a vzorný otec rodiny, keď mu pri policajnom zásahu útočník bodol nôž do brucha. Takéto veci ľudia veľmi verejne neriešia, možno si povedia: " Ved čo? O jedného z nich menej." (Tajne verím, že až tak zlý nik z nás nie je...)

Mne je však ľúto takéhoto postoja nás obyčajných ľudí k tomuto povolaniu. Mnohí z nás ani len netušia, čo toto povolanie obnáša a koľké riziko so sebou nosí. Vidíme iba zlých policajtov, čo rozdávajú pokuty a robia more chýb. Nevidíme ich ľudským pohľadom, vidíme ich cez zahmlené okuliare, pozeráme na nich cez klapky na očiach, lámeme nad nimi palice. Ale verte mi, že tí chalani si to naozaj nezaslúžia. Preto ma slová o ich hlúposti, o odpade spoločnosti zraňujú. Sú to múdri ľudia, vzdelávajú sa, pravidelne absolvujú psychotesty a majú oprávnenie nosiť a manipulovať so zbraňou, v prípade ju aj adekvátne použiť. Tak ako si niekto môže myslieť, že za policajtov idú iba tí, čo sa učili tak zle, že sa nikde inde nedostali, iba do policajného zboru? Kto z nás si môže myslieť, že by takýto "hlúpy" človek mohol mať v rukách tak nebezpečnú vec, akou je zbraň? 

Nikomu nič zlé neprajem, ale v životoch nás ľudí nastávajú situácie, kedy je prvé, čo nás napadne, zavolať policajtov a žiadať ich o pomoc. Policajti sú predsa ľudia, ako sme aj my. Majú chyby, ako má každý, lebo sú to obyčajní smrteľníci a nie roboti, či stroje. Majú svoje nariadenia, svoje pokyny, ktoré musia rešpektovať a dodržiavať. Nechcem si predstaviť, ako by to v našej spoločnosti, ale aj všade vo svete vyzeralo, ak by sme ich nemali.

Podotýkam, že sa nájdu aj medzi policajtmi ľudia , ktorí si neplnia svoje pracovné a aj morálne povinnosti, tak ako by mali a tak robia rôzne prešľapy, či už vedomé, alebo nevedomé. Lenže toto sú veci, ktoré sa dejú všade, preto je hádzanie všetkých do jedného vreca viac než nespravodlivé. Mali by sme mať schopnosť vidieť obe strany mince, aby to bolo objektívne.

Dnes ma potešilo aspoň to, že pri politickej diskusii pána Kaliňáka a pána Bugára, dali naši občania svoje hlasy týmto dvom diskutérom v pomere 3:1. To ma uistilo v závere, že predsa len je viac ľudí, ktorí sa na túto situáciu i na toto povolanie pozerajú viac objektívne a to je dobre. Škoda, že tí, ktorí policajtom fandia nevykrikujú tak často a verejne na ich obhajobu, ako to robia tí, ktorí ich nemajú vo svojej priazni...

Poznám mnohých z nich a nemám ani najmenší pocit, že by boli odpadom spoločnosti. Ani môj manžel sa mi nezdá ako nejaký odpadlík. Je jasné, že nedokážem zmeniť verejnú mienku o policajtoch, ale mala som vnútornú potrebu napísať si svoj názor.