Pamätám si na toto moje fó pá, hoci už je to rokmi odviate. Raz sa otvorili na našom dome vchodové dvere a počula som, ako manžel kričí: "Stanka, poď sem, prosím Ťa!" Mala som akurát nejakú prácu, veď som bola so svojimi deťmi v jednom kole. Preto som iba odpovedala: " Prosím Ťa, nevykrikuj a keď niečo chceš, tak sa vyzuj a poď za nami hore!"
Na moje veľké prekvapenie manžel zopakoval svoju prosbu, ale tento raz s ešte väčším krikom. To sa mi už nezdalo celkom normálne a tak som sa teda neochotne ocitla pri dverách nášho bytu. Manžel kľačal na zemi, jednou rukou si držal dlaň druhej a zvíjal sa od bolesti.
"Preboha, čo sa Ti stalo?" spýtala som sa s hrôzou v hlase. "Padol som dlaňou na roh sekery," odpovedal s bolesťou v hlase. Ani neviem ako som vybehla naspäť do bytu a prvé, čo ma napadlo, bolo schytiť dámsku hygienickú vložku a obväz. Zbehla som k manželovi , vložku som mu vložila do rozťatej dlane a narýchlo zaviazala ruku. Deti som rýchlo zviedla ku svokrovcom bývajúcim pod nami a šup, šup do auta - smer chirurgia Trenčín! K počudovaniu sa vložke v dlani nik z personálu nečudoval. Priznám sa, že som doma nemala zásobu gázových štvorcov a tak jediný ,ako tak sterilný materiál, aký ma v danej chvíli napadol, bola naozaj iba tá vložka.
Keď bolo po všetkom a vracali sme sa domov so zošitou rukou (našťastie nešlo o nič vážne, šľachy zostali neporušené, ale rana to bola veru hlboká), spýtala som sa manžela, prečo nešiel ihneď do bytu, keď sa mu stal tento úraz. Jeho odpoveď ma rozľútostila a spätne som si uvedomila, ako som v prvom okamihu nereagovala na jeho volanie a ešte som bola nepríjemná. Odpovedal : "Vieš, ja som Ti nechcel nakvapkať po dlážke krv, aby si sa nehnevala."
V tej chvíli mi ho bolo ešte viac úprimne ľúto. Prišlo mi veľmi dojemné, že on v šoku s rozseknutou krvácajúcou rukou ešte stihol brať ohľady na mňa, hoci ja , v zápale domácich povinností, som nebola ochotná ísť sa pozrieť, prečo na mňa volá od dverí. Cítila som sa ako najhoršia ježibaba na svete!!!
S o to väčšou pozornosťou a láskou, ale i výčitkami svedomia, som sa potom o manžela a jeho ranu starala.Výčitky svedomia mi však zostali až do dnešných čias...
Manžel to vie, veď ma pozná a tak keď ma chce niekedy trochu podpichnúť, rád mi túto príhodu, so šibalským úsmevom a žmurkajúc na mňa, pripomína. :-)
"Výčitky svedomia mi však zostali až do dnešných čias..."
OdpovedaťOdstrániťTak o tomto nepochybujem, ale to je iba vrchol ľadovca.
Zalov v pamäti a zisti do ktorého roku svojho života sa vieš v spomienkach vrátiť?
Ferko, zalovila som a pamätám sa na roky, keď mi boli tak 3-4 roky...a čo s tým chcel básnik povedať: :-)
OdpovedaťOdstrániťNiekde sa musí objaviť puntičkárska osoba, ktorá na teba verbálne veľmi vplývala, alebo osoba, na ktorú si bola citovo veľmi naviazaná a vyznačovala sa puntičkárstvom, prípadne osoba, ktorej si sa bála a to puntičkárstvo vyžadovala od iných.
OdpovedaťOdstrániťSprostosť, že? No zoraď si to ako chceš.
Neviem,neviem o takej osobe... ale ja som taká,ako píšeš puntičkárska :-((
OdpovedaťOdstrániťTak ju nájdi. Viem, že si taká a nie je to vada.
OdpovedaťOdstrániťKeď ju nenájdeš inak, tak hľadaj, kedy si si u seba všimla toto puntičkárenie.
Na základnej? Na strednej? A potom sa pozri, kto sa okolo teba motal. Komu si chcela vyhovieť? Šikovná si nájdeš to.
chichi...vynachádzavá...to ja mám horšie "svedomie". Manžel kládol dlažbu v chodbe a pri rezaní dlažby sa na ostrej hrane zranil. Dosť to krvácalo...Mne prišlo zle, videla som na ňom, že tiež mu je divno a ja namiesto prvej pomoci letela o poschodie nižšie k mojej "odvážnej" kamoške-susede, o ktorej dobre viem, že také situácie zvláda s chladnou hlavou. Takže.... zachraňovala ho ona. Toto je dôvod na výčitky, cha...Ty si sa zachovala bravúrne, hihi
OdpovedaťOdstrániťHmm...
OdpovedaťOdstrániťKed išlo pri našej autohavárií v cudzine manželovi o život, tak som dokázala reagovať s chladnou hlavou - bol v bezvedomí, mal zapadnutý jazyk. Naši známi, ktorí boli svedkami toho, čo nám stalo, boli z toho v šoku a odišli z miesta nehody, nechávajúc naše deti napospas a na na starosti cudzích ľudí, Talianov. Veľmi som im to zazlievala, nechápala som ich konanie. Ja som vtedy tomu nášmu priateľovi povedala, že mal manželke jednú streliť a bolo by po jej histérií ...skončilo sa naše priatelstvo, jej urazením sa na moju reakciu :-( Ale, keď som zase ja , bola svedkom tragickej dopravnej nehody cudzieho človeka, dokázala som iba zavolať záchranku, ale komunikovať s ňou o stave zraneného som už nedokázala. Kľačaľa som pri zranenom plne paralizovaná , až ma môj manžel dosť kruto odstrčil, aby sa k nemu vôbec dostal. Tá, mne spôsobená bolesť ma prebrala k uvedomeniu si reality. Ale už som stratila istotu, že budem vedieť v kritických chvíľach správne, triezvo reagovať.
Ale najlepší býval náš syn, ktorý šokoval kamarátov aj mňa tým, ako si obyčajne naprával " vykĺbené koleno . Keď som videla tú zdeformovanú nohu, oči mi išli stĺpkom a on nič .. šup a bolo jabĺčko na mieste :-) ... až raz nebolo a musel na operáciu menisku ...Našťastie koleno je bez následkov ...
To, čo si popisovala Ty, čo sa stalo Tvojmu manželovi, sa stalo nášmu sotva trojročnému synovi. Rozťal si rúčku padom na plechové autíčko ... rúčka silno krvácala, ja som sa zhrozila : " Bože , všade plno krvi!" To isté ako Ty, ale plienka na rúčku a na pohotovosť . Náš mladý, sa zľakol viac môjho zľaknutia a pred ordináciou, hoci rúčka už až tak nekrvácala ,hlasno nariekal " všade plno kurvy ... slovo krv nevedel ešte čisto vysloviť. Z ordinácie vyšiel lekár a oslovil ho : " No poď Ty kurevník ... ukáž, čo si si narobil!" Ten náš malý miláčik, za toto oslovenie, pri zošívaní ranky za odmenu sestričku celú v strachu ocikal. Tak, že sa musela ísť úplne prezliecť :-)
... Nie si jezibaba !!!
OdpovedaťOdstrániťReagovala si uplne "bezne", ved si nevedela, co sa stalo.
A reakcia Tvojho manzela je uplne "modelovy priklad" toho, ako clovek v soku z poranenia riesi "blbinky" ...
Pamatam sa, ako som raz HORELA. Pri vareni som sa nacahovala do skrinky nad sporakom, tricko sa mi dostalo do kontaktu so zapalenym plynovym horakom a tricko zacalo na mne horiet. Logicke by bolo, ze z drezu vedla sporaka vychmatnem hrncek a vylejem na tricko vodu ... Ale ja som utekala do kupelne (NEZABABREM predsa kuchynu spinavou vodou). Aj v kupelni som sa snazila uhasit tricko tak, aby som vylockala na podlahu co najmenej vody. Popaleny bok sa hojil dlho ...
Dalsia spomienka sa tyka hlavne mojej mamky (lekarky) a jej zachrannej cinnosti. Pri siti na stroji mi vbehol pod ihlu ukazovak, ihla sa zlomila a pevne v prste zakotvila. Mamke zasvietili oci. Pripravila dezinfekciu, kilo obvazov a zacala vyvarat ... pinzetu, noznice a SKALPEL. Vtedy mi zacalo byt uzko. Nastastie dosiel domov ocko, zhodnotil situaciu, schytil zamastene klieste a zlomenu ihlu mi z prsta vytrhol. Mamka sa mohla realizovat uz len pri dezinfekcii, takze som sa obetovala ... aby nemala "dusevny zlom" :DDD
Ďakujem za milé , ale aj HROZNÉ ( čo sa týka príbehov) komentáre. Veru, v živote sa všeličo prihodí. Čo spomínala Evka o tej havárii, tak ja si myslím, že pri havárke by som bola úplne paralizovaná a nedokázala by som asi nič, ale ťažko povedať, keď som našťastie nezažila...Vidím, že ten môj príbeh je úplne bežným a dejp sa oveľa horšie veci. A to s tou ihlou - raz prišiel na chirurgiu chlapík s dvoma prstami prestrelenými klincom...hrozný pohľad. Ja som tam iba zastupovala, ale keď mu chirurg chitil ten kliniec do klieští s prudko vytrhol, nechýbalo veľa a bola by som aj odpadla. Až som sa sama zhrozila, ako to, že to takto na mňa pôsobí, keď som zdravotníčka. Bŕŕŕŕ´, bolo mi vtedy asi prvý krát zle z krvi.
OdpovedaťOdstrániťPrepáčte preklepy a dokonca hrubice :-)) napríklad CHYTIL...jups! :-))
OdpovedaťOdstrániťha,ha,...Líria, to sme dopadli obe rovnako.Deň pred Veškou nocou, si moji chlapi varili halušky. Ráno, na V.piatok som kuchuňu obsadila ja...idem chystať, čo je treba... sú sviatky. Najprv som ich sfúkla, že neupratali mi poriadne po sebe kuchyňu, vo veľkom hrnci nechali tú vodu, čo v nej tie halušky varili ... poznáte jej konzistenciu, nebudem popisovať. Keď som sa načahovala ponad sporák do skrinky, tiež mi začalo horieť na mne tričko ... Cítila som smrad, len som nevedela, čo to tleje ..:-) .. keď som zbadala, že to ja, tak som odtiahla triko z tela a zblkla som .. manžel pohotovo schytil ten hrniec s tou haluškovou žbrndou a celú ju na mňa vylial. :-))) To bol na mňa pohľad ... to nešlo z vlasov vymyť ... ale aké boli potom krásne hebk0 ... ibaže boli obhorené a museli sa skrátiť ..:-((
OdpovedaťOdstrániť... Evi, dobry napad ... NIE to horenie v kuchyni ... ale ta "vlasova maska", ktoru nechtiac vynasiel Tvoj manzel :-))) Trochu tu gebuzinu zhustit, navonat a zistit, ako sa to da nasledne z vlasov odstranit ... a ste milionari :-))).
OdpovedaťOdstrániťInac, Tvoj muz ma 100 bodov za duchapritomnost! Moj by v takomto pripade s prstom k nebu vztycenym vykrikoval prikazy a poucenia ... a na zaver by bol velmi spokojny, ako aktivne a efektivne "pomohol" ...
Ano, já tohle říkám taky. Když chceš, aby někdo zmařil tvoje plány, tak je říkám nahlas. Babička tohle říkala o tom, ať to řekneš pánubohu, že ti je zmaří. No, já do kostela nechodím, tak jsem si to trochu upravila. Jako třeba letos... Na zahradě chyběla už jenom kombinovaná sauna a měli bychom hotovo. Fakt stačilo málo. A přišly deště a pak zima, takže se to celé posunulo až na příští rok.
OdpovedaťOdstrániťVaše úvahy o tichom dosahovaní cieľov ma veľmi zaujali – je to múdre pripomenutie, že skutky hovoria hlasnejšie než slová. Ak plánujete akcie, kde sa chcete sústrediť na kvalitný zážitok, odporúčam párty stany. Sú praktické, jednoducho sa skladajú a poskytujú komfort pri akejkoľvek príležitosti. Skvelé riešenie pre oslavy alebo tiché chvíle v prírode!
OdpovedaťOdstrániť