Motivácia a súťaživosť je hnacím motorom, motivácia je múzou, motivácia je to, čo potrebujem k písaniu článkov.
Je to asi smiešne a paradoxné, ale keď som písala na blogu-sme , motivovala ma snaha napísať článok, ktorý by diskutéri nerozniesli na kopytách...
Teraz som sama, v mojom čudnom prázdnom svete a začínam si uvedomovať, že mi tá motivácia chýba. To, čo som pokladala za niečo negatívne, vidím teraz pozitívne. To , čo ma akože brzdilo v písaní, mi teraz chýba v rozbehu.
Začínam si uvedomovať, že je pravda pravdúca, že čo Ťa nezabije, to ťa posilní. Začínam si uvedomovať, že pod stresom človek podáva najvyššie, alebo aspoň lepšie výkony. Preto sa pod stresom skladajú skúšky na výbornú, hoci má človek pocit, že "nič" nevie, že sa "nič" nenaučil. Volá sa to TENZIA.
Je to ako keď sa máte učiť do školy na hodinu, hoci viete, že Vás aj tak nik z učiva nevyskúša. Je to ako plávať na mieste.
Začínam chápať, že že stres môže byť vlastne priateľ človeka. :-))
Človek si uvedomí cenu toho, čo mal, až keď to stratí. Blogovisko a niekedy aj "bojovisko" SME bolo pre mňa veľkou školou. Bohužiaľ, uvedomujem si to až teraz. Škoda,že neskoro. :-(
Pochvala je príjemná, ale kritika je efektívnejšia k ešte väčšej motivácii a výkonu.
Mohla som písať lepšie a lepšie, začína to naberať opačný smer. Začínam strácať motiváciu. Som ako zatvorená v skleníku. Vďaka za pár verných, ktorí mi sem mrknú, ale pre motiváciu je to aj tak málo. Potrebujem asi viac. Chýba mi blog- sme, chýbajú mi oponenti- diskutéri.
Topím sa v prázdnote vlastných slov a viet,
návalov diskusných príspevkov stratil sa svet.
To, čo ma tlačilo vpred,
v súkromí blogu už niet.
Som ako prázdna nádoba,
sama sebe som ozdoba.
So stratou motivácie
odišli inšpirácie...
Pocity prázdna ma prepadnú,
články prachom zapadnú.
Nie je to tu, čo býva,
bojové pole mi chýba...
Vidím, že ihla už vychladla.
OdpovedaťOdstrániťVždy sa dá napraviť to, čo sme po... Vždy sa dá do boja(?) vrátiť, ale ešte na nevracaj.
Kým neprehodnotíš toto svoje tvrdenie: " Začínam si uvedomovať, že pod stresom človek podáva najvyššie, alebo aspoň lepšie výkony" budeš ľahko zraniteľná.
Stresom dávaš priveľkú váhu názorom tých druhých.
A čo mi navrhuješ Ferko?
OdpovedaťOdstrániťUvedom si, že ešte máme bližšie k živočíšnosti, ako ku kulminácii ľudskosti.
OdpovedaťOdstrániťUvedom si, že prázdny klas hore trčí a prázdny sud najviac duní.
Povýšenectvo a arogantnosť nie je znakom sebavedomia, ale komplexov. Komplexy majú svoje korene v strachu. Človek, ktorý sa bojí si nezasluhuje nenávisť, ale súcit. Tým sa v tvojich očiach zo strašidla stane posero.
Potom už začneš kriticky prijímať informácie a to môže každého iba obohatiť. Voči sprostostiam zostaneš imuná, lebo sa nedokáže dotknúť tvojho ega.
Toto sa dá dosiahnuť okamžite. Ak to dokážeš, tak hurá, ako ty hovoríš, na bojisko.
Ak nie, tak zajtra, pozajtra, o týždeň? Hneď po uvedomení si tohto.
... Stanka, napisala som Ti ... na gmail ...
OdpovedaťOdstrániťJa sa pridávam k rozumným radám Františka . Musíme si Ťa viac " podávať" ... musíme Ťa dostávať do stresu !!:-)))
OdpovedaťOdstrániťNemôžeš byť iba taká barbina ... no teda !
Žiadne šetrenie! Ale na to, potrebujeme aj my ostatní/ostatné výcvik. So mnou tiež niekedy " animozity" na diskusiach trieskajú ... potom, keď to nezvládam, odchádzam na hrádzu ... veď v konečnom dôsledku o nič nejde. Na Tvojích článkoch sme sa vedeli odreagovať ... dobre to padlo. Nemusia všetci riešiť problémy celého ľudstva. Ja napríklad sa v poslednom čase ani nezúčastňujem vážnych debát ... akosi na ne nemám sústredené myšlienky , alebo inak na ne nemám ?? :-)))
Pekný večer, Stanka
Ďakujem Vám za milé, múdre i povzbudivé slová. Musím iba súhlasiť s tým, čo mi píšete. Ferko to vie pekne vysvetliť. Som rada, že ste zostali so mnou a veľmi si to vážim. Dúfam, že Vás nesklamem, ak som Vás už nesklamala :-))) Mala by som sa rozhojdať k nejakému pozitívnemu ľahkému článku, len tak pre radosť a na pobavenie...zatiaľ všetkým želám všetko dobré! Pa pá
OdpovedaťOdstrániťVšetko je v Tvojich rukách. Existuje aj cesta späť. Vieš, že som Ťa brzdila v rozhodnutí, no nezadarilo sa mi to. Nevadí, skúsila si...aj toto je "škola" života, niekedy v nás víťazí zbrklosť a urazené ego a konáme ináč, ako keby sme počkali do vychladnutia... NIč sa ale nestalo. Vráť sa...alebo skús ešte iný- živší blog ako je blogspot. Takých blogov je viac. Len si urob prieskum. Ja Ti držím palce a teším sa Tvoje ďaľšie články a je jedno, kde sa prezentovať budú, prídem hocikde, cha.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem Ti Janka! :-)
OdpovedaťOdstrániť