Malé Valentínske zamyslenie

Blíži sa sviatok Valentín a ja mám chuť napísať nejaký príbeh, hoci aj romantický , pri ktorého čítaní by sa čitateľom postavili všetky chĺpky na tele, ale...

Ale!!!

Hoci som vo svojom živote isto aj ja prežila kopec romantických zážitkov, pri ktorých sa " chvela zem ", bohužiaľ, žiadny z nich mi natoľko neutkvel v pamäti, aby som teraz mala z čoho čerpať námet na romantický Valentínsky blog.  Asi už starnem.  :-(

Dva roky späť som zažila romantiku napríklad v podobe nočného prespávania na brehu Jandanského mora.  Je to asi smiešne, ale tento zážitok nevznikol ako spontánny nápad urobiť niečo bláznivo - romantické, ale skôr ako východisko z núdze. Naši priatelia ubytovaní v susednom apartmáne mali totiž na izbe malých škorpiónov a hoci ich naši domáci hostitelia uisťovali, že sú títo škorpióni neškodní, oni odmietali vo svojom apartmáne prespávať. Preto vznikla myšlienka, aby spali s našimi deťmi v našom "bezškorpiónovom" apartmáne a my s manželom sme sa uskromnili s prespávaním v spacákoch na betónovej pláži na brehu mora, čo v konečnom dôsledku vypálilo ako jeden z romanticko-dobrodružných zážitkov po rokoch manželského stereotypu.

Vzrušenie som paradoxne nepociťovala zo samotnej prítomnosti manžela ( z ktorého sa mi po rokoch manželstva logicky už nemôžu triasť kolená  ),  ako skôr z pohľadu na východ slnka, na hladinu mora a biele čajky pobehujúce v našej tesnej blízkosti hneď pri rannom zobudení. Bolo to proste milé, romantické a ja som si tieto okamihy vychutnávala najviac, ako sa dalo.

Aj keď sa máme s manželom aj po rokoch spoločného rodinného života stále radi,  je asi úplne prirodzené, že takáto láska je už skôr o dôvere, kompromisoch, priateľstve, než o pocitoch chvejúcej sa pôdy pod nohami.  Ako asi v každom manželstve,aj u nás zaniká vzrušenie a romantika v mori každodenných problémov a povinností. Napriek tomu je nám spolu dobre a myslím,že by sme nemenili, aj keď hovoriť môžem iba sama za seba. 

Manžel ma aj po rokoch ešte stále milo prekvapuje kytičkami kvetov ( nielen na Valentína, či iné sviatky,ale proste iba tak spontánne) a ja to beriem od neho, ako milé gesto. Najviac sa mi však ráta, keď mi povie: "Mám Ťa rád!" Po pätnástich rokoch manželstva to znie naozaj romanticky. To by však za touto vetou už nemohol nevyslovovať so svojím šibalským úsmevom ešte malý nevinný dodatok : 

"V podstate."

Vidíte? Žiadne zimomriavky, žiadna romantika, pri ktorej by sa podlamovali kolená, ale predsa...

Pre mňa je  dôležité,  že mám šťastné manželstvo, že mám svoju rodinku a deti, že sme relatívne zdraví a v podstate nám nič nechýba. Po dlhoročnom vzťahu muža a ženy dokážu vyvolať romantické pocity už aj také drobnosti, ako napríklad prichystané raňajky na stole, alebo kávička do postele.

Veď život sa predsa skladá z maličkostí.