bo zdá sa Ti sťa prehraný boj s časom.
Nie je to však bytia Tvojho zrada,
na poli života si stále mladým klasom.
Si ako rozkvitnutá jarná lúka.
Koľkých kvetov sa dotkla Tvoja ruka?
Koľko kytíc k 60-tke si rokmi uvila?
Dnes prišla chvíľa, aby si tú slávu zažila.
Si ako nevädza, čo nikdy neuvädne,
si ako skromná nezábudka modrá.
Niekedy bývaš prísna, ak nám život z cesty zbehne,
pre nás si však stále naša mama dobrá.
Si ako kvet frézie ,ktorý máš tak rada,
nenápadná kvetina to drobná .
Teraz sa už povedať len žiada,
že vôňou sa jej žiadna nevyrovná.
Pod ochranné krídla Tvoje sa všetci tlačíme,
ak nebudeš časom vládať ,dlh Ti radi splatíme.
Usmerňuj ešte dlho kroky naše
a veď nás mlčky, tíško za ruku!
Pripíjame všetci z tejto čaše,
nech naďalej nám dávaš k spokojnosti záruku.
Poháre štrngajú na zdravie Tvoje ,
hľadíme s úctou na každú Tvoju vrásku.
Snáď kytica kvetov napovie Ti,
že nestratíš nikdy našu lásku ...
Stanka, vitaj nazad! KRásna báseň, krásne vyznanie! Pripájam sa ku gratulácii...pekný deň
OdpovedaťOdstrániťĎakujem Janka :-)
OdpovedaťOdstrániť