Moje deti mali jedno obdobie úplnú "mániu" starať sa o virtuálne akvárium na facebooku. Každý deň ho čistili, kŕmili rybky, no proste odvádzali svedomitú prácu. Škoda, že iba virtuálnu. :-( A to podotýkam, že máme doma skutočné akvárium so živými rybkami, ktorého sa ani len nechytia. Svet je ozaj postavený na hlavu. Ešteže majú naše rybky aj mňa, že sa má o nich a ich prostredie kto postarať.
Ja som si dnes vychutnala nie virtuálnu, ale skutočnú realitu pri čistení a prerábaní nášho akvária. Momentálne v ňom máme síce iba štyri rybky, ale to nič nemení na dobrom pocite, ktorý sa ma zmocnil po trojhodinovej práci, ak nerátam ešte čas, ktorý som venovala ceste do Baumaxu a kúpe nového štrku. Starý bolo treba zlikvidovať pre inváziu slimákov. Bolo by fajn, ak by sa aj rybky množili takouto rýchlosťou. :-)
Tu je výsledok, ktorý lahodí mojej duši :
A tu je celá história nášho akvária:
Všetko sa nejako začína a tak sa začal aj náš akvaristický rodinný príbeh. Jedného dňa mala dcérka meniny a moja mamina jej kúpila dve malé rybky. Priniesla ich len tak v igelitovom vrecku. Možno ani sama nedomyslela, kam až jej dobre myslený darček časom dospeje...
Jasné, že sme bežali kúpiť malé akvárium, lebo v zaváraninovom pohári nám bolo tých úbožiatok ľúto. Kúpili sme teda také milé malé „akvárko“ a k tomu pár vodných rastliniek. Na dno akvária sme poukladali kamene, naliali vodu a rybky vypustili do nového domova. Deti sa tešili a my s nimi, že máme doma kúsok živej prírody. Keďže sme ako začiatočníci nemali v akváriu teplomer, filter, ba ani okysličovač, bolo treba vodu pravidelnejšie meniť a na to som sa podujala ja. Iná forma záchrany pre naše nové spolubývajúce nebola, lebo manžel by tento problém poňal oveľa menej citlivo a tak by tie nevinné stvory možno skončili vo Váhu, v lepšom prípade u nejakého kamaráta- akvaristu.
Keď som túto skutočnosť predýchala s vedomím, že celá starostlivosť o tú novú „ opachu“ spočinie zase iba na mne a že naše malé dcérky už dávno rybičky omrzeli, začala som budovať rybkám nový väčší a krajší domov. Začalo ma to dokonca aj baviť a tak som manžela postupne "dotlačila" k tomu, aby dokúpil aj filter, aj teplomer a aj okysličovač i nejakú tú peknú fototapetu na pozadie. Ono keď sa to tak zráta suma -sumárum, cena za počiatočný milý nápad s dvomi malými rybkami sa nám akosi začala podozrivo šplhať do niekoľko stoviek , ba až tisíca, vtedy ešte Sk. Ale čo na tom? Hlavne, že akvárium rástlo do krásy hodnej obdivu.
Už sú to dlhé roky, za ktoré naše akvárium prešlo rôznymi zmenami, renováciami a zmenou osadenstva. Rybičky postupne hynuli, dokupovali sa druhé, tie sa navzájom obžierali a tak to išlo stále dookola. Raz , keď rybičiek zase akosi ubudlo, navrhla som manželovi nech sa zastaví v akvaristike a nejaké nové dokúpi. Prišiel s novým „ úlovkom“ a bol na seba hrdý, akého krásneho sumčeka kúpil. Na moje námietky a otázky, či nie je sumec dravý, manžel odpovedal slovami predavača z akvaristiky, ktorý (v snahe predať tovar) by asi tvrdil aj to, že ani žralok nie je dravec. Povedal: „Nie, neboj sa, to nie je dravá ryba, pýtal som sa na to. Je mierumilovný a znesie sa so všetkými rybičkami.“ Týmito slovami zahnal moje „zbytočné“ obavy a pochybnosti a tak sme sumčeka vypustili medzi ostatné rybky, ako boli prevažne gupky a neónky. Sumček si hneď vplával pod kameň , uložil sa na dno a ledva ho bolo vidno v jeho novom úkryte. Pomyslela som si, že pravda o jeho plachosti sa rýchlo potvrdila a tak som sa prestala o naše rybky obávať. Lenže ráno som si išla pri pohľade do akvária oči vyočiť a nepomohlo ani ich opätovné pretieranie. Akvárium bolo úplne prázdne. Po rybkách ani stopy. Len náš nový sumček sa vystrčil zo svojho úkrytu s akýmsi podivne veľkým nafúknutým bruškom, vlastne riadnym brušiskom. Hneď mi bolo jasné, čo sa stalo. Tá nová potvora nám vyžrala osadenstvo akvária do poslednej úbohej rybičky a tým nás veľmi jasne vyviedla z omylu, že sumček nie je dravá ryba. Nuž čo? Bola to naša chyba, že sme sa nesnažili o akvarijných rybkách niečo viac zistiť, kým sme ich bezhlavo kupovali a dokupovali.
Je to už dávno, čo sa stala táto príhoda s pažravým sumčekom, ale nevzdala som to a akavárium sa stále teší mojej starostlivosti a vlastne aj obdivu prípadných návštev u nás doma. Rybky sa ešte stále po rokoch striedajú, umierajú a dokupujú sa, čo je čiastočne problém mojej nedokonalej znalosti akvaristickej problematiky. Napríklad minule som nakúpila neónky. Jasné, že tie drahšie, čo krajšie žiaria - a tak som nechtiac dopriala nášmu skalárovi (najstaršiemu a najodolnejšiemu obyvateľovi nášho akvária) až zbytočne drahú živú potravu. Behom týždňa bolo po neónkach a myslím, že skalárovi bolo srdečne jedno, či to boli tie žiarivejšie a drahšie , alebo tie lacnejšie a menej svietivé. Osoh mal z nich rovnaký.
Bolo by na čase začať sa podrobnejšie zaujímať o akvarijné rybičky, veď sama som znamenie ryba a tak by som mala radikálne stopnúť pohľad na ten kanibalizmus v našom akváriu, aj keď nejakej tej strate asi nezabránim. Ale načo to zbytočne hnať do extrémov a do strát, ktorým sa zabrániť dá? Toto leto nám v záhrade pribudlo jazierko a do záhradného jazierka samozrejme patria aj jazierkové ryby. Starostlivosť o nich je pre nás už zase "vyšší level" v chove rýb. Počas leta výrazne podrástli a ja som sama zvedavá, ako prežijú svoju prvú zimu na našej záhrade. Ale o tom možno niekedy nabudúce...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára