Bol to normálny pôrod . Teda, ak to beriem zo zdravotníckeho hľadiska. To značí, že nebol ničím skomplikovaný a ničím sa nelíšil od bežných spontánnych pôrodov. Samozrejme , že pre každú mamičku a ešte k tomu prvorodičku je pôrod svojho dieťaťa výnimočný a nezabudnuteľný. Aj pre mňa, ako sestričku, bol tento pôrod predsa len v niečom výnimočný...Pracovala som na pôrodnej sále krátko po skončení školy. Asistovala som lekárovi pri pôrode, ako už veľakrát predtým. Robila som bežné veci, ako je usmerňovanie rodičky počas kontrakcií i mimo nich. Pôrod sa blížil k záveru, bolo už vidno hlavičku a stačili dve- tri kontrakcie a poriadne zatlačenie a bábätko bolo každú chvíľku na svete. Nastávajúca mamička bola disciplinovaná a pôrod zvládala veľmi dobre a tak sa to po chvíli podarilo. Narodilo sa krásne dievčatko.
" Máte dievčatko!" povedala som mamičke. Na jej šťastnej tvári bolo vidno, ako sa jej po toľkej námahe a bolestiach konečne uľavilo.
"Ako sa bude volať dievčatko?" spýtala som sa.
Spokojná mamička sa na mňa pozrela a opýtala sa : " Ako sa voláte Vy, sestrička?"
Jej otázka ma trošku prekvapila, no spontánne som odpovedala : "Stanislava."
" Tak sa bude volať Stanislava," povedala mamička.
Neviete si ani predstaviť ten krásny pocit, ktorý sa ma zmocnil. Bola to pre mňa veľká pocta, ktorú som rozhodne neočakávala. Emócie ma v tej chvíli premohli a ja som sa jednoducho nezdržala. Slzy sa mi nepodarilo zastaviť. Na tento zážitok asi už nikdy nezabudnem...
Niekedy sa len tak zamyslím. To dievča má už dnes asi sedemnásť rokov. Je to skoro dospelá slečna. Ktohovie či sa svojej mamy niekedy spýtalo, prečo jej vybrala také meno a ktohovie či je so svojím menom spokojná aspoň tak, ako ja...
krásny príbeh
OdpovedaťOdstrániť