Ahojte!

Vítam Vás na mojom blogu. Cíťte sa tu príjemne!
Ste tu kedykoľvek srdečne vítaní!

pondelok 22. novembra 2010

Sauna - nielen šok z ochladenia

Saunovanie mám veľmi rada a relax, ktorý pri striedaní horúčavy a schladzovania zažívam, si skutočne vychutnávam. Vyskúšala som už rôzne druhy sauny, ale fínska sauna je pre mňa a môj pocit  pohody a uvoľnenia naozaj tá pravá.  Už len pomyslenie na fakt, na čo všetko je sauna vhodná a zdravá a aké blahodárne účinky má na môj organizmus, ako ma zbaví škodlivých látok, znásobuje jej účinok na moje telo natoľko, že sa po nej cítim znovuzrodená  a to  nielen raz, ale rovno tri krát po sebe. 

Na saunu mám jeden , pre mňa nový a nezabudnuteľný, zážitok. Raz cez víkend ma môj manžel nahováral, aby som si s ním išla zaplávať na jednu nemenovanú krytú plaváreň. Veľmi  sa mi nechcelo, ale zlomil ma vo chvíli, keď mi takticky oznámil, že je tam aj fínska sauna. Dobre vedel, že saunu si ujsť nenechám a tak sme vyrazili za oddychom. 

Keď som prišla do priestorov sauny, privítala ma milá pani, ktorá saunu obsluhovala . Hneď ma usmernila: "Vyzlečte si plavky! Uteráčik máte? Dobre. Tak sa osprchujete a môžete sa saunovať. Ochladzovací  bazén je tuto vonku na terase, po schladení si odpočiňte na lehátku!"  
Ešte som sa stihla opýtať, či do vonkajšieho bazéna si mám obliecť plavky. Odpovedala: "Nie!  Načo? Tu sa nemusíte hanbiť!"

Do tohto okamihu som bola ešte kľudná, nič netušiaca  a stále presvedčená, že sa nachádzam v ženskej saune. Tak som sa teda povyzliekala, osprchovala sa a rýchlo vbehla do sauny tak, ako ma Pán Boh stvoril, len nech už som rýchlo v teple. A zrazu šok... 
"Waw! Preboha! Jáj! Toto nie!" toto všetko mi v sekunde prebehlo hlavou, keď som v saune videla sedieť asi troch nahých  mužov. Neviem, či som v tom šoku vôbec pozdravila a neviem vlastne ani, ako rýchlo som sa zabalila do svojho uteráka. Na toto som pripravená naozaj nebola. Priznávam, som hanblivá a navštevujem zásadne saunu s dámskym osadenstvom. A ako poznám môjho manžela, aj jemu určite táto malá "nepodstatnosť" unikla. Do spoločnej sauny by mi nikdy lístok nekúpil, natoľko ho už poznám...

Po chvíli som túto skutočnosť ako tak strávila, nebudem predsa stresovať, keď už mám relax v saune zaplatený.  Usadila som sa zababušená do uteráka do najvrchnejšieho rohu, zatvorila oči a snažila som sa na nič nemyslieť. Akosi sa mi to však nedalo, lebo  som si v duchu začala predstavovať, aké to asi bude, keď sa stretnem s nahým  chlapom pod sprchou. V hlave som už kula rôzne konšpirácie, ako vystihnúť situáciu, aby ma nikto nemusel vidieť nahú. ( Len si nemyslite, že preto, že mám tak hroznú postavu, to zase nie... Skôr tá moja hanblivosť...) Horúce myšlienky a skutočnosť, ktorá ma zaskočila spôsobili, že sauna na mňa mala (čo sa prehriatia organizmu týka) dvojnásobne  rýchlejší účinok.  Po chvíli som vybehla von a ledva som lapala po dychu. V sprche našťastie nik  nebol, čo ma potešilo a tak som sa rýchlo opláchla.

Ponáhľala som sa do ochladzovacieho bazéna. Vyšla som von z budovy, že sa rýchlo ochladím a v tom ďalší šok, ktorý som však už tak trochu aj očakávala. Na lehátkach okolo bazéna ležali asi traja nahí  chlapi a  vychutnávali si blahodárne účinky a pocity po ochladení. Stála som tam v uteráku a mala som asi sekundu na to, ako sa rozhodnem. Hlavou mi prebehlo asi nasledovné: "Baba neblázni! Keď už si tu, tak zhoď uterák a vlez do tej vody! Všetci sú tu holí, čo nevidíš? Tak nestresuj a nenechaj si  pokaziť pôžitok zo saunovania!"  "No dobre teda!" povedalo mi moje druhé ja. 
A tak som uterák zhodila a vbehla do bazéna. Bolo mi fakt hrozne horko a studený kúpeľ som potrebovala ako soľ. Po ochladení som rýchlo vyšla z vody a snažila som sa nepripúšťať si, že na mňa môže niekto zízať.  Pripadala som si tak trochu ako v scéne z filmu "Slunce, seno, erotika".  Rýchlo som sa zabalila do uteráka a bolo dobre. "Uff, máš to za sebou! Šikulka!" pochválila som sa.

Po chvíli vošla pred ochladzovací bazén pani a  nemala ,k môjmu počudovaniu ,ani ten uterák. Ochladila sa, vyšla z bazéna a sadla si len tak v Evinom rúchu na lavičku. Evidentne  nemala  so svojou nahotou v kombinácii s prítomnosťou mužov, najmenší problém. Vtedy som sa ešte viac vnútorne upokojila. Nuž čo? Mám plachú  povahu, som hanblivá a ak sa ocitnem v nepríjemnej situácii, tak mám pocit, že všetci pozerajú iba na mňa. No, zjavne to tak v saune nefungovalo a nikto (okrem mňa) neriešil, že sú okolo naháči.

Ležala som na lehátku a relaxovala. Postupne vychádzali zo sauny ďalší a ďalší naháči a chladili sa v bazéne. Už som aj ja začala chápať, že panika bola skutočne zbytočná.  V duchu som si začala robiť žartíky, že by sa oplatilo merať isté proporcie pánov pred  a po ochladení. Musela som sa zdržať smiechu, aby ma prítomní nepokladali za blázna. Nuž v strese ma napadajú aj takéto srandičky pri snahe odľahčiť situáciu.

Nakoniec teda saunovanie dopadlo predsa len celkom dobre. Opätovné saunovanie a ochladzovanie som už vôbec nebrala tak tragicky. Pozitívom bolo, že som v sebe ,vďaka tomuto zážitku, objavila  novú vlastnosť, okamžite sa prispôsobiť  nečakanej situácii.

Aj keď... Jeden šok ešte predsa len nastal, ale ten sa už ,našťastie, netýkal  mňa. V šoku zostal môj manžel, keď som mu oznámila, že sauna nebola dámska, ale spoločná.  Spustil na mňa výčitky že, prečo som si neobliekla plavky a či som sa nehanbila.  Argument, že plavky sú tam zakázané ho veľmi neupokojil  a tak potom ešte  chvíľu spracovával  danú situáciu on sám... :-) 

2 komentáre:

  1. Súhlasím. Tiež mám saunovanie veľmi rád. A ešte lepšie je to, keď sa človek potom naloží ešte do eletrickej záhradnej kade. To je potom naozaj labôžo, ktoré by som prial každému. Navyše po tej saune si potom človek perfektne oddýchne. Ja teda preferujem studenú vodu, ale manželka si občas ľahne napríklad aj do vlažnej.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Čo sa budeme rozprávať, saunovanie milujem. Na záhrade máme taký malý saunový kontajner a musím povedať, že si bez toho nedokážem život predstaviť. Ako hlavne to pomáha ako regenerácia po športe. A pretože veľa hrám tenis, jazdím na bicykli, behám a občas zdvíham železo, tak to jednoducho musí byť, inak by som sa za chvíľu sotva hýbakol.

    OdpovedaťOdstrániť