Volím, volíš, volíme...

Tak už sa to opäť blíži. Nezáleží ani tak na tom, či sa blížia parlamentné, alebo komunálne voľby, celý ten kolotoč okolo nich a jeho princíp je v podstate rovnaký. Obyčajný človek stúpa na cene a stáva sa viac než dôležitým. Dôležitým pre politikov, ktorí sa predháňajú  o jeho volebný hlas.  Sľubujú nesplniteľné a motajú medové fúzy pod občianske nosy.   A my - obyčajní ľudia - voliči, sa máme rozhodnúť, ktorému odovzdáme svoj hlas. Rozhodujeme sa na základe rozumu a zdravého úsudku a niektorí aj na základe predvolebných politických kampaní a kvetnaných sľubov. Z našich politikov sa počas predvolebnej kampane stávajú i dobrí herci.   Ich vľúdne a umelo krásne a šťastné tváre na nás "vyskakujú" skoro z každého bilbordu.

Voliči sú dokonca obdarovaní rôznymi malými darčekmi, ako sú perá, zapaľovače, tričká a iné pozornosti. Zásadový volič si nič z týchto darov neprosí, pokiaľ to nie je dar priamo od jeho obľúbenca, ktorému sa chystá odovzdať svoj hlas. 

Prefíkaný volič zoberie pero, vyberie z neho tuhu, ktorá sa mu hodí a obal zahodí do koša. Na jeho úsudku a rozhodnutí to aj tak nič nezmení. 

Vypočítavý volič poberie všetky prezenty a povie si: "Ber, keď dávajú!"  Nakoniec sa aj tak rozhodne len a len podľa svojho vlastného vedomia a svedomia. 

Nerozhodný volič  sa nechá  zlomiť a rozhodne sa na základe štedrosti toho ktorého politika.

Budeme voliť.  Každý sám za seba a každý na základe svojho rozhodnutia. Či už je rozhodnutie ovplyvnené milými tvárami politikov a ich sľubmi a darčekmi, alebo je to čisto vec vlastného rozumu a presvedčenia.

Skrátka, opäť si vychutnáme  svoju chvíľku slávy a pocit dôležitosti. Zase príde deň D, v ktorý sme my hrdinovia pre politikov viac, než oni pre nás. Náš hlas bude mať cenu zlata. Tak poďme do toho!     Veď takáto možnosť sa nám zase až tak často nenaskytuje. Ďalšie štyri roky  nebude naše názory už zase nikto počúvať.