Vianoce sú pred dverami a ja začínam byť opäť precitlivenejšia a ešte sentimentálnejšia, než bežne bývam...Všetko tak rýchlo plynie a mení sa. Ani Vianoce už nie sú tie, čo bývali. Alebo my už nie sme tí, čo sme bývali? Na príklade Vianoc je veľmi dobre vidieť tá neustála zmena v nás samotných. Ako človek rastie, mení sa, dozrieva , mení sa aj prežívanie vianočného obdobia. Iné boli naše detské Vianoce, keď sme verili, že nám Ježiško nosí darčeky, iné boli neskôr, keď sme pochopili, že nám darčeky kupujú naši blízki, iné boli, keď na čaro Vianoc a darčeky od Ježiška verili naše deti ( tie sú v mojej mysli najkrajšími Vianocami, aké som kedy prežívala) a iné sú teraz, keď už aj naše deti vedia, že ani Vianoce nie sú také tajomné a rozprávkové, ako si ich pamätajú z detstva. A zase budú iné, keď budeme tú nezabudnuteľnú, nepredstieranú a úprimnú radosť a prekvapenie čítať z očiek našich vnúčat...pravnúčat...
Nič to však nemení na tom, že na Vianoce je všetko iné, krajšie, lepšie... Na Vianoce majú ľudia k sebe bližšie, spytujú si svedomie viac, ako inokedy, snažia sa byť lepšími, ľudskejšími... Hoci to dobré a ľudské je v nás stále i počas „ bežného“ roka, väčšinou to zaniká v mori každodenných starostí, povinností v zhone a strese. Na Vianoce sa každý z nás aspoň na malú chvíľku zastaví a dovolí tomu „ dobrému a lepšiemu“ , čo v nás drieme, aby vyšlo z nášho vnútra viac na povrch. Tomuto procesu napomáhajú i naše predchádzajúce vianočné spomienky a zážitky , ktoré sa postupne menili tak, ako sme sa menili my a ktoré boli za každým iné, ale predsa vždy neopakovateľne krásne. Vari každý z nás sa v období Vianoc vracia spomienkami viac do minulosti, než v bežné dni v roku... To sú Vianoce.
Neviem prečo, ale ešte emotívnejšie, než samotné vianočné sviatky, vnímam prelom roka – Silvester. Evokuje vo mne rýchlo a nekompromisne plynúci čas a i našu bezmocnosť s týmto faktom čokoľvek urobiť. Silvester je pre mňa preto skôr smutný, napriek tomu, že všade okolo mňa je veselo. A aj keď sa navonok teším a zabávam , moje vnútro túto radosť odmieta a ticho trpí. Akoby nechápalo dôvod na radosť práve v deň, ktorý nám symbolizuje rýchlo plynúci čas a jeho nezvratnosť.
Silvester zvyknem oslavovať skôr vo väčšej spoločnosti so známymi, alebo aspoň v širšom rodinnom kruhu. Tento rok budem na Silvestra doma „ iba“ so svojimi skoro dospelými dcérami. Manžel s nami nebude, niekto musí aj na Silvestra v noci pracovať a tak prišla rada i naňho. Posťažovala som sa známemu, že budem mať smutný koniec roka. Zareagoval nechápavo a povedal mi, že kým si koniec roka môžem vychutnať spoločne so svojimi deťmi, tak nemám najmenší dôvod k nostalgii a smútku. Smutná budem vraj až vtedy, keď mi deti vyletia z hniezda spod našich ochranných krídiel a ja zostanem s manželom doma bez nich. Potom až zistím, že by som dala čokoľvek za to, ak by som mohla vymeniť majestátnu oslavu Silvestra niekde v spoločnosti za malý rodinný Silvester s mojimi deťmi. Ten človek mi týmito slovami otvoril oči (ďakujem Ivo!), dokonca ma až zahanbil. Veď ja naozaj nemám byť prečo smutná a pesimistická. Mám všetko, čo potrebujem ku šťastiu. Mám šťastnú a zdravú rodinu, mám ešte stále doma svoje deti...Čo môže byť väčším dôvodom k radosti ? Aj keď hnevajú, aj keď neposlúchajú, odvrávajú, ale ešte stále sú pri mne...
A aj keď bývam na Silvestra pravidelne smutná, lebo nemôžem byť v tejto prelomovej a magickej chvíli so všetkými ľuďmi, ktorých mám rada a na ktorých mi záleží, ja predsa len s nimi byť môžem... Môžem byť s nimi v myšlienkach a to je koniec koncov niekedy viac, ako byť s niekým v osobnom kontakte a pritom byť myšlienkami veľmi vzdialený. Veď tak, ako môže byť človek sám v preplnenom kupé, tak môže byť s ľuďmi, ktorých má rád, napriek tomu, že sú ďaleko...(Ďakujem Ferko!)
A preto sa tento koniec roka budem držať tejto myšlienky, keď budem o polnoci búchať šampanské. Budem doma so svojimi ďeťmi a zároveň budem i so všetkými, s ktorými byť chcem, ktorých mám rada a ktorí, dúfam, majú radi mňa. A vďaka svetu myšlienok , ktorý je k nám štedrý a veľkorysý, budem aj s ľuďmi, ktorí už odišli z tohto sveta , no naďalej žijú v našich mysliach a srdciach. Snáď sa mi toto predsilvestrovské predsavzatie podarí splniť a ja už na Silvestra konečne nebudem taká smutná. Snáď...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára