Zavolala som deti, aby sa išli na kapra pozrieť. Obe sa chytili malými rúčkami okraja vane a s otvorenými ústami pozorovali kapra.
No a mňa zrazu napadlo toto: "Deti, toto ja náš kaprík a my sa mu teraz pekne predstavíme, aby nás spoznal a nebál sa nás." Začala som prvá: "Ahoj kaprík, ja som maminka, vitaj u nás."
Staršia dcérka pokračovala: "Ahoj kaprík, ja som Terezka."
Posmelila som mladšiu dcérku: "No, Mišenka, predstav sa aj Ty kapríkovi!"
Miška to zobrala veľmi vážne, chvíľku rozmýšľala a potom sa predstavila: "Ašoj kapík, ja šom Kojašíkojá." (Rozumej...ahoj kaprík, ja som Kolesíková.) Na túto príhodu si ,pred Vianocami, vždy s úsmevom spomeniem a keďže sú Vianoce už na ceste, tak sa tu s Vami o ňu rada delím.
Ja som teda ten človek, ktorý sa so zvieratami veľmi nebaví. Holt poľnohospodár a som jednoducho zmierený s tým, že zvieratá tu sú na jedenie. Na druhú stranu ale rešpektujem nejakú úctu k nim a keď kapra na Vianoce porážam, tak so všetkou vážnosťou a pokorou. Na druhú stranu to ale nie je tak, že by som ho pozval do elektrickej zahradné kade. :)
OdpovedaťOdstrániťPredstaviť, urobiť mu večeru a potom ešte treba prečítať rozprávku, nie? :) Ja vám neviem, toto mi príde trochu cez čiaru. Je to kapor, potom ho zjeme. Dobrú chuť. Nie je potrebné, aby mal kapor služby ako kombinovaná sauna a tak rôzne. Jednoducho je to kapor. Nazdar, ahoj. :)
OdpovedaťOdstrániť