O rebríčku hodnôt

Išli si raz na prechádzku zdravie, šťastie a láska. Boli to verní kamaráti, ktorí kráčali životom ruka v ruke. Zrazu sa začali dohadovať, kto z nich je ten najdôležitejší.

Zdravie argumentovalo: „Ja som to najdôležitejšie na svete! Bezomňa by ste neboli ani Vy dvaja.“

Šťastie namietalo: „Ja som takisto dôležité. Ak niekto ochorie, potrebuje aj kopec šťastia k tomu, aby sa vylízal z ťažkej choroby.“

Láska ticho povedala: Čo to táraš, zdravie? Láska existuje stále, bez ohľadu na to, či je človek zdravý, alebo chorý. Dokonca chorý či nešťastný človek potrebuje tej lásky ešte oveľa viac. Ja zase potrebujem k svojej dokonalosti aj pocit šťastia a Teba zdravie. My traja sa nemôžeme rozdeliť. Potrebujeme sa navzájom a táto debata nemá zmysel.“

Zdravie sa zamyslelo: „Vlastne máte pravdu. Ani zdravý človek nemusí byť šťastný, ak nepozná lásku, ani zaľúbený človek si lásku nevychutná bez pocitu šťastia a chorému človeku k uzdraveniu naozaj lásku a šťastie treba.“

A tak to naozaj je. Zdravie, šťastie a láska sa nedajú oddeliť. Nedajú sa zatvoriť každé zvlášť. Je medzi nimi silné puto a mali by sa navzájom dopĺňať a byť v rovnováhe. Mali by stáť na tom istom hodnotovom rebríčku, lebo ak sa rovnováha poruší, človek nebude ani zdravý, ani šťastný .

No láska je predsa len tým najsilnejším článkom v reťazci týchto troch hodnôt, aj keď sa navzájom potrebujú a súvisia jeden s druhým. Láska je večná a existuje všade okolo nás v rôznych podobách. Láska neumiera ani s chorobou a ani s nešťastím. Práve láska drží ľudí nad vodou, keď ich zdravie a šťastie opustia. Ak odíde aj láska, človek stratí vôľu žiť. Je dobré vedieť, že je láska z tejto trojice tá najsilnejšia a najrozumnejšia, lebo drží pri sebe šťastie i zdravie a nedopustí, aby sa medzi sebou povadili, či nebodaj rozdelili. Láska je ako tmel, ako spojivo, ktoré drží ju, zdravie a šťastie v tesnej blízkosti.